Je to ako vojsť do nejakého rozprávkového parku. Domčeky stojace na okraji hustého lesa, medzi bizarne dokrútenými stromami obrastenými zelenými machmi, pri zurčiacom potôčiku a to celé ešte k tomu dosť vysoko nad morom, takže častokrát ležiace nad oblakmi, ktoré sa povaľujú pod vami. A to ste ešte len na parkovisku vystúpili z auta. Queimadas poprípade Parque Florestal das Queimadas sú miesto kam sa dá ísť kochať pôvodnou, avšak krásne zrekonštruovanou ľudovou architektúrou Madeiry, prechádzať sa jednými z najzachovalejších zvyškov milióny rokov starého pralesa zvaného laurissilva, aké ešte na zemeguli ostali, alebo sa vydať na levádu Caldeirão Verde vedúcu úbočiami, tunelmi a lesmi až k epickým vodopádom.
Ako sa tam dostať (mapa)
Lesný park Queimadas máte vcelku po ruke, ak ste už v skanzenovitej dedinke Santana. Je to v severnej časti ostrova, z Funchalu po diaľnici a neskôr po východosevernej hlavnej ceste asi tak 50 minút a potom zo Santany ešte asi 3 kilometre prudkou a úzkou cestou na samotné (platené) parkovisko. Keď vystúpite, už ste asi 850 metrov nad morom, takže si vezmite aj vrstvu oblečenia navyše.
Od parkoviska máte veľa možností. V prvom rade začnete asi besne fotiť, lebo z parkoviska sa vojde priamo do areálu so starými domčekmi a kamennou cestou. Je to taký pralesný, udržiavaný lesopark s úžasnou atmosférou. Dá sa tam dokonca dať aj káva, alebo koláčik, kúpiť si domáci med a vo vedľajšom domčeku, kde sa platí parkovné predávajú aj pár suvenírov. Môžete sa len tak trajdať po okolí, možete ísť na približne dvojkilometrovú cestičku lesom nazvanú Um caminho para todos (Cesta pre všetkých) a môžete sa aj pustiť po značenom turistickom chodníku PR9, ktorý vás po šiestich kilometoch dovedie na levádu Caldeirão Verde.
Tam už potrebujete turistickú obuv, ideálne niečo nepremokavé a nezabudnite aj na baterku, alebo aspoň telefón so svetlom. Cesta sa otiž po úvodnom kúpeľne ladenom úseku zredukuje na úzku levádu a veľmi rýchlo pribudnú aj dlhé a sakra nízke tunely. Pozor tam na hlavu a veruže viem o čom hovorím. V sezóne sa asi budete musieť celkom aj vyhýbať iným turistom a zasa pre zmenu v zime je tam veľmi vlhko, občas prúdy vody z lesa padajú priamo na chodník. Ale vlastne ide sa tam kvôli vodopádu na konci, takže zima je lepší čas na tento výlet, pretože ho chcete zažiť v plnej sile. Caldeirāo Verde padá z výšky okolo 100 metrov do jazierka kúsok od vás, skvelé miesto na rýchly piknik. Dá sa ísť ešte aj 2 kilometre ďalej k ďalšiemu vodopádu Caldeirāo do Inferno, ale cesta k nemu býva občas zavretá kvôli padajúcim kameňom, takže tak som ešte nebol.
Cestou sme našli aj odbočku vedúcu priamo na najvyšší vrch ostrova Pico Ruivo, čiže turistických možností je tu neúrekom. Ale reálne stačilo aj tých niečo cez 12 kilometrov k vodopádu a nazad. Je v tom dostatok úžas, výhľadov aj adrenalínu.
Pri troche šťastia pri návrate zistíte, že ste na vrcholke inverzie a priamo z parkoviska vidíte ako more v diaľke prekryla hustá vrstva oblakov krásneho fialovo-oranžového nádychu od zapadajúceho slnka.
